Škapuliar

Milý návštevník,

škapuliar je veľký dar Panny Márie, skrze ktorý ťa chce ochraňovať, starať sa o teba a pomáhať ti vstúpiť do nebeskej vlasti. Božia Matka ti dáva iba jednu podmienku – zober ho a nos. Čo znamená toto zober a nos pre náš život? Čo je to škapuliar?

Čo je to škapuliar? Škapuliar je znamením putovania. Je to znak, ktorý každému hovorí, kto ho dostal a vystrel po ňom ruky: „Si na ceste“. Hovorí to v každej chvíli a pripomína cez deň, večer i každé ráno – „Si na ceste“! Škapuliar, čiže vrchná časť habitu, ktorý sa nosí v mnohých reholiach, vznikol zo zástery, ktorá sa používala pri práci, aby boli ochránené ostatné časti oblečenia. Oblieka sa cez hlavu a jedna časť látky visí na prsiach a druhá na chrbte. Latinské slovo scapulae znamená plecia, ramená, chrbát.

Odev škapuliara dostali jednotlivé rehole pri zázračných zjaveniach ako znamenie zvláštnej ochrany Božej Matky, ktorá nositeľom škapuliara vyprosuje veľa Božích milostí. Táto mimoriadna ochrana Panny Márie bola sľúbená nielen samotným rehoľníkom, ale aj tým, ktorí sú s nimi duchovne spojení. Preto predstavení jednotlivých reholí založili pri svojich reholiach zbožné bratstvá aj pre svetských ľudí. Duchovne ich pripojili k svojim reholiam a urobili ich účastnými na všetkých modlitbách a dobrých skutkoch svojej rehole.

Svätý Otec Ján Pavol II. o škapuliari povedal: „V mladosti som mal veľkú úctu ku karmelitánskemu škapuliaru. Je krásne, že horlivá matka sa stará aj o odev… Panna Karmelu, Matka škapuliara nám hovorí o svojej materinskej starostlivosti, o svojej starostlivosti o naše oblečenie. Oblieka nás v duchovnom zmysle, oblieka nás do Božej milosti a pomáha nám, aby odev, ktorý nosíme, bol stále biely…“

Oblečením škapuliara vyjadrujeme svoj súhlas, že si berieme Máriu k sebe, do domu svojho srdca, a celkom sa jej obetujeme, vzali sme na seba povinnosť celkom jej slúžiť. To však neznamená, že občas sa pomodlíme nejakú modlitbu, alebo si ju príležitostne uctíme, ale zapájame celý svoj život. Takémuto úkonu sa učíme od samej Panny Márie, ktorá celý svoj život obetovala Bohu – Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

Teraz si trochu povieme o počiatkoch vzniku škapuliara a pobožnosti s ním spojenej. Cirkev v Anglicku bola v 13. storočí vystavená mnohým nepríjemnostiam zo strany vládnucej moci, a tak aj pre karmelitánsky rád to boli ťažké časy. Rádu hrozila likvidácia, preto vtedajší generálny predstavený Šimon Stock, ktorý žil v povesti svätosti sa spolu so svojimi spolubratmi celkom zasvätil Panne Márii. Prosil ju o zvláštne znamenie pomoci pre karmelitánsky rád, ktorý nosí vo svojom názve jej meno, aby mu udelila privilégiá a zachovala ho.
Karmelitánska tradícia hovorí, že sv. Šimon Stock, brat Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel sa k nej vrúcne modlil slovami antifóny: „Flos Carmeli“ – „Kvet Karmelu“. Panna Mária mu dala odpoveď. Zjavila sa mu obklopená anjelmi v noci z 15. na 16. júla 1251 v kláštore karmelitánov v anglickom meste Cambridge. Ukázala na škapuliar a povedala: „Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, odznak môjho bratstva pre teba a pre všetkých karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy.“
Pobožnosť spojená so škapuliarom sa rozvíjala na základe dvoch zjavení:

1. Zjavenie, ktoré mal Šimon Stock – týka sa večnej spásy, ktorú dosiahnu tí, ktorí zomierajú v habite karmelitánskeho rádu.

2. Zjavenie, ktoré mal pápež Ján XXII. v roku 1322. V prvú sobotu mesiaca budú z očistca vyslobodení tí, ktorí zbožne nosili na sebe posvätený škapuliar, zachovali čistotu podľa svojho stavu a modlili sa určené modlitby.

Tieto výsady, týkajúce sa všetkých veriacich, ktorí budú nosiť škapuliar, prispeli k popularite škapuliarskej pobožnosti. Cirkev niekoľkokrát potvrdila výsady škapuliara a podporila túto pobožnosť. Pápež Klement VII. bulou Ex clementi zo dňa 12. augusta 1530 potvrdil všetky milosti a výsady karmelitánskeho rádu. Aj pápež Pavol V. bulou zo dňa 5. júla 1612 potvrdil tieto výsady.

Pobožnosť škapuliara vo veľkej miere prehĺbil pápež Pius XII. listom Magna charta pobožnosti škapuliara, v ktorom napísal: „Nikomu nie je neznáma skutočnosť, ako veľmi sa láska k Najsvätejšej Panne Márii pričiňuje k oživeniu katolíckej viery, k zmene zvykov, najmä vďaka tým formám pobožnosti, ktoré majú väčšiu moc osvecovať myseľ nebeským učením a rozpaľujú v dušiach ochotu žiť dokonalejší kresťanský život. V prvom rade k nim patrí pobožnosť karmelitánskeho škapuliara, ktorá sa svojou jednoduchosťou prispôsobuje chápaniu každého človeka a veľmi sa rozšírila medzi veriacimi kresťanmi, prinášajúc spásonosné plody.“

Pápež Ján Pavol II. dal odporúčanie Kongregácii pre bohoslužbu a disciplínu sviatostí v roku 1996, ktorá schválila Obrad požehnania a vkladania karmelitánskeho škapuliara.

Bratstvo Panny Márie Škapuliarskej totiž patrí do veľkej karmelitánskej rodiny, pretože úcta k Panne Márii vyjadrená nosením škapuliara, vďaka svojim dejinám a vývinu sa týka mnohých skupín ľudí:

• Rehoľníci a rehoľnice.

• Svetský rád (nazývaný aj tretí rád).

• Členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej.

• Všetci, ktorí prijali škapuliar a žijú podľa jeho spirituality v rozličných spoločenstvách, ktoré sa združujú.

• Všetci, ktorí prijali škapuliar a žijú podľa jeho spirituality, ale nezdružujú sa v žiadnych spoločenstvách.

Prijatím škapuliara sa veriaci stáva príslušníkom karmelitánskej rodiny, čo mu umožňuje žiť ako „brat“ a „sestra“ Panny Márie v jednote s Karmelom. Všetci sa zaväzujú horlivo uctievať Pannu Máriu v duchu karmelitánskej spirituality, avšak podľa toho, akým spôsobom je daný veriaci spojený s „Rodinou Panny Márie“.

Veriaci môžu vstúpiť do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej prijatím karmelitánskeho škapuliara z rúk kompetentného kňaza. Ním je kňaz karmelitánskeho rádu, alebo iný kňaz, ktorý je poverený kompetentnými predstavenými vykonávať prijatie do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Vo farnostiach, kde sú Bratstvá Panny Márie Škapuliarskej, má právomoc prijímať nových členov miestny farár.

Každý kňaz však môže prijať záujemcu do škapuliara bez toho, aby dotyčný vzal na seba záväzky Bratstva Panny Márie Škapuliarskej, keď mu naloží posvätený plátenný škapuliar prostredníctvom obradu schváleného Apoštolskou Stolicou, požehná ho a určí mu dennú modlitbu k Panne Márii na úmysel všetkých, ktorí nosia karmelitánsky škapuliar.

Vkladanie medailónika (na jednej strane je znázornená Panna Mária a na druhej Najsvätejšie Srdce Ježišovo) nie je to isté, ako vkladanie karmelitánskeho škapuliara. Skutočný škapuliar je plátenný a skladá sa z dvoch kúskov hnedej látky, ktoré sú spojené šnúrkami alebo páskou. Vkladanie škapuliara musí byť zapísané do knihy, na to určenej, a je potrebné uviesť meno osoby, ktorá si ho obliekla a dátum. Kňaz môže napísať aj potvrdenie, v ktorom uvedie Bratstvo Panny Márie Škapuliarskej, do ktorého bola konkrétna osoba prijatá.

Cieľom Bratstva Panny Márie Škapuliarskej je poznať spiritualitu sv. Terézie Avilskej a sv. Terézie z Lisieux, rozjímať o živote Panny Márie a nasledovať jej čnosti, šíriť úctu k Panne Márii a k škapuliaru, v Máriinom duchu sa zúčastňovať na živote miestnej cirkvi a spolupracovať s inými združeniami a katolíckymi hnutiami.

Praktické rady pre tých, ktorí prijímajú škapuliar

Plátenný škapuliar a medailónik majú rovnakú duchovnú hodnotu. Veriac i má najskôr prijať plátenný škapuliar a až neskôr ho môže podľa vlastného uváženia zastúpiť škapuliarskym medailónikom.

Do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej môže byť veriaci prijatý iba raz. Keď sa škapuliar alebo medailónik zničí alebo ho veriaci stratí, má sa postarať o nový, ktorý si sám založí. Nový škapuliar nemusí byť posvätený. Ak si to veriaci želá, škapuliar mu môže posvätiť každý kňaz alebo diakon.

Do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej nemôžu byť prijaté neprítomné osoby. Výnimkou sú ťažko chorí, vojaci alebo väzni. Im sa môže škapuliar poslať poštou, aby si ho založili a začali žiť úctu k Panne Márii. Keď prekážky pominú, veriaci má prijať škapuliar z rúk duchovnej osoby, ktorá ho prijme do karmelitánskej rodiny a postará sa, aby jeho osobné údaje boli zapísané do knihy osôb, ktoré prijali škapuliar.

Plátenný škapuliar, ktorý sa nosením zničil, je najlepšie spáliť. Nesmie byť vyhodený do koša, lebo by to svedčilo o neúcte k samotnému znaku, ako aj o neúcte k Panne Márii, od ktorej ho dostal.

Ak veriaci prijal škapuliar, ale dlhší čas ho nenosil (zabudol na to, stratil ho alebo ho nenosil z nedbalosti), nemusí ho znova prijímať z rúk kňaza. Vystačí, ak si ho sám naloží, oľutuje svoje zanedbanie a bude znova praktizovať úctu k Panne Márii. Ak niekto pohŕdavo odhodí škapuliar, a po čase pochopí, že urobil zle, a chce znova praktizovať túto pobožnosť, škapuliar musí opätovne vkladať kňaz. Svätá Stolica nevidí prekážky v tom, aby sa aj malým deťom vkladal škapuliar. Odporúča sa však, aby boli v takom veku, v ktorom by už chápali základné pravdy viery. Lebo iba vtedy dokážu lepšie prijať dar materskej lásky Panny Márie, ak ju budú poznať.

Škapuliar sa odporúča nosiť na krku. Veriaci, ktorý prijal škapuliar a zavesil si ho v byte napr. na stene, nespĺňa záväzky, ktoré na seba zobral. Veľké milosti, ktoré prisľúbila Panna Mária si vyžadujú, aby veriaci nosili škapuliar dôstojne.

Výsady Bratstva Panny Márie Škapuliarskej

1. Kto nosí škapuliar, a kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň, ako to prisľúbila Panna Mária.

2. Ten, kto nosí škapuliar, si ako ctiteľ Božej Matky zabezpečuje jej ochranu pre dušu i telo v tomto živote a mimoriadnu pomoc v hodine smrti.

3. Každý, kto nábožne nosí škapuliar a zachováva čistotu podľa stavu, bude vyslobodený z očistca v prvú sobotu po svojej smrti.

4. Tí, ktorí nosia škapuliar sú duchovne spojení s karmelitánskym rádom a majú účasť na jeho duchovných dobrách v živote i po smrti, ako sú sv. omše, sv. prijímania, sebazaprenia, modlitby, pôsty a pod.

Povinnosti tých, ktorí nosia škapuliar

1. Prijať karmelitánsky škapuliar z rúk kompetentného kňaza.

2. Členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej majú vždy nábožne nosiť

škapuliar alebo medailónik, ako viditeľný znak, že patria Márii v rodine Karmelu.

3. Žiť úctu k Panne Márii v duchu karmelitánskeho rádu takým spôsobom, že budú nasledovať čnosti Panny Márie a zjednocovať sa s ňou.

4. Nasledovať Máriu v jej spôsobe modlitby, rozjímať Božie slovo, vyhradiť si čas na osobnú modlitbu, hlavne na tú, ktorú určil kňaz v deň prijatia do škapuliara, modliť sa posvätný ruženec, litánie, deviatnik, Liturgiu hodín, často sa zúčastňovať na Eucharistii a snažiť sa zotrvávať v Božej prítomnosti a v nej vykonávať svoje povinnosti.

5. Zjednotiť sa s umučením Ježiša Krista prostredníctvom dobrovoľných sebazaprení a trpieť spolu s Kristom podľa vzoru Panny Márie.

6. Členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa majú zúčastňovať na duchovných obnovách, pri ktorých sú oživované putá spoločenstva. Je potrebné zaujímať sa o spiritualitu karmelitánskeho rádu, a to všetko má byť konané v úzkom spojení s Máriou.

Úplné odpustky pre členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej

Členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej môžu získať úplné odpustky za obvyklých podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca, okrem toho si treba vzbudiť úmysel získať úplné odpustky a vylúčiť akúkoľvek trvalú záľubu k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému) v deň vstupu do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej a na tieto sviatky:

• Panny Márie z hory Karmel (16. júla a v deň gaboltovskej púte)

• Sv. proroka Eliáša (20. júla)

• Sv. Šimona Stocka (16. mája)

• Sv. Terézie z Lisieux (1. októbra)

• Sv. Terézie Avilskej (15. októbra)

• Všetkých Svätých Karmelu (14. novembra)

• Sv. Jána z Kríža (14. decembra)

Zasvätenie sa Panne Márii Škapuliarskej

Kráľovná škapuliara a Matka Milosrdenstva, zasväcujem ti nielen moju dušu a večné šťastie, ale prijmi Nepoškvrnená Panna aj moje telo, aby si ho mohla účinne brániť pred hriechom a žiadostivosťou, pokušeniami sveta a chorobami, pred lenivosťou a nástrahami zlého ducha. Zošľachti moje srdce podľa Najsvätejšieho Srdca tvojho Syna Ježiša Krista.

Mária! Odovzdávam ti moje myšlienky, modlitby, prácu, city, rozum, pamäť a vôľu, aby si ich usmerňovala pre moje dobro a pre dobro Cirkvi.

Prostredníctvom šiat tvojich čností pošli na tento svet Kristov pokoj a lásku, lebo on je Boh a žije a kraľuje s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

– prevzaté z gaboltov.rimkat.sk –