Na sväté prijímanie môže ísť ten, kto má čisté srdce – bez ťažkého hriechu, zachoval eucharistický pôst (aspoň 1 hodinu nič nejesť ani nepiť okrem vody, lieky nerušia pôst) a má dobrý úmysel – pristupuje s vierou a z lásky.
Na sväté prijímanie máme ísť čím častejšie, aspoň každú nedeľu. Spravidla prijímame iba jedenkrát za deň. Dva razy v ten istý deň môžeme prijímať, keď sme druhý raz na celej svätej omši. Druhé sväté prijímanie v ten istý deň nie je pre väčšiu nábožnosť, ale pre utváranie jednoty so spoločenstvom veriacich.
Sväté prijímanie má tri fázy:
- príprava,
- vlastné prijímanie
- spolužitie s Kristom po prijímaní
Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti Božej. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia. Všedné hriechy treba oľutovať na začiatku každého eucharistického slávenia. Sväté prijímanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred smrteľnými hriechmi.
Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie (svätej omši); ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka vo veľkonočnom období. (Porov. KKC 1415-1419)