Pomazanie chorých „nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti.“ Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje.
Chorých, ktorí nemôžu prísť do kostola, k sviatosti pomazania nahlásia príbuzní v sakristii.
V izbe chorého je potrebné pripraviť stôl, prikrytý bielym obrusom, kríž, dve sviece, nádobu so svätenou vodou a zelenou vetvičkou, nádobu s čistou vodou. Pri príchode kňaza s Eucharistiou príbuzní pokľaknú a pozdravia Najsv. Sviatosť. Potom odídu s izby, aby kňaz mohol chorého vyspovedať a na jeho pokyn sa opäť vrátia, aby sa spolu s kňazom modlili za chorého.
Zaopatrovanie zomierajúceho
Príbuzní chorého, ktorí sú v blízkom nebezpečenstve smrti, nech čím skôr upovedomia o jeho stave kňaza, aby chorého zaopatril sv. sviatosťami. Netreba čakať, kým sa zdravotný stav zhorší, lebo znemožníme zomierajúcemu dobrú prípravu na odchod do večnosti.
Pri príchode kňaza zachováme postup, ako pri bežnej návšteve kňaza pri chorom.
Pri zomierajúcom sa odporúča modliť Korunku Božieho milosrdenstva, sv. ruženec a iné modlitby, ktorými sprevádzame jeho odchod do večnosti, taktiež pokropiť chorého a izbu svätenou vodou a zapáliť posvätenú sviecu.