Veľkonočné obdobie

Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Vešperami sa končí Veľkonočné trojdnie. Oktáva Po Veľkej noci nasleduje osemdňová

Slávnosť Zvestovania Pána

Liturgické slávenie: Slávnosť (neprikázaný sviatok)Keď na 25. marec pripadne niektorý deň Veľkého týždňa alebo Veľkonočnej oktávy, slávnosť sa prenáša na najbližší voľný deň. Na deň 25. marca pripadá slávnosť Zvestovania Pána. Tento dátum je presne deväť mesiacov pred Vianocami, teda pred Narodením Pána. Pripomíname si udalosť, že k Panne Márii prišiel anjel, ktorý jej oznámil,

Kántrové dni

V stredu, piatok a sobotu sú jarné kántrové dni. Kántrové dni sú štyri (z lat. quat-tuor) trojice dní – streda, piatok a sobota – zaradené do Pôstneho, Veľkonočného, Cezročného a Adventného obdobia liturgického roka. Keďže sú rozčlenené do štyroch ročných období, nazývame ich aj jarné, letné, jesenné a zimné. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) určila čas

Pôstna disciplína katolíckej cikrvi

Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, čo znamená iba 3x na deň jesť, z toho raz dosýta a vylúčiť mäsitý pokrm. Príkaz pôstu viaže každého kresťana katolíka vo svedomí od 18. do 60. r. života pod ťažkým hriechom. Od 14. r. života viaže iba povinnosť zdržanlivosti od mäsitého pokrmu. Ale aj mladších treba privykať podľa